„Neváhajte sa pýtať, čo vás zaujíma,“ hovorí pani Ueyanagi, „napríklad o záznamoch alebo dôvodoch trojročnej tradície a o spôsoboch našej zábavnej štvrte alebo o životnom štýle geiko a maiko. Neskorý večer strávený v novej príjemnej a príjemnej spoločnosti skvelej geiko a maiko je neoceniteľnou príležitosťou objaviť nových ľudí z nočných zábavných oblastí Kjóta. Tento program sa zameriava na exkluzívnu možnosť užiť si romantické vzťahy medzi geiko a maiko a užiť si s nimi živú diskusiu. Vychutnajte si osobný vstup do čerstvej miestnosti tatami na noc od samostatného luxusného Ochaya Mana, ale kvôli súkromnému Kjótu je povolený iba používateľom Wabunka. Existuje mnoho rôznych ľudí s nízkym japonským pôvodom, ktorým môže byť zakázané viesť ich skutočnú spoločnosť iba na základe fyzického vzhľadu.“

Aj keď Tokio a Kjóto ponúkajú možnosť objaviť gejše, zážitok z týchto dvoch miest môže byť veľmi odlišný. Je to zábavný a poučný proces pochopenia umenia a budete sa musieť tešiť na vzhľad dobrej gejše. Mnohé štúdiá v Tokiu ponúkajú takéto zážitky, počas ktorých budete upravení, upravení a oblečení ako vintage maiko.

Existuje množstvo detailov o gejšách, ktoré možno ešte neboli povedané. Po piatich rokoch od vynikajúca Maiko, alebo až do dosiahnutia určitého veku, sa stanete gejšami a zarobíte si oveľa viac. V skutočnosti robia všetko a vy viete, čo robíte, s ich onee-san, skúsenou gejšou, ktorá slúži ako vynikajúca lektorka. Najnovšie gejše v tejto oblasti sú známe svojou vynikajúcou hudbou. V komunite nájdete dvadsaťpäť gejš a maiko zamestnaných v desiatich Ochaya. V tejto oblasti sa konajú jednotlivé vystúpenia spojené s gejšami a uvidíte výsledky maiko; môžete si kúpiť lístok a pozrieť si program.

• Gejši sú starostlivo vyškolené v mnohých rôznych zábavných technikách, ako aj v pohybe, vokále, hre na flautu a šamisen (približne trojstrunová japonská gitara), a preto sa bežne považujú za výhody pohostinnosti.
• Tento zvyk neskôr pokračoval určite u ľudí z „najnovších západných krajín“, väčšinou u európskych kupcov, ktorí boli často súčasťou ich juhovýchodných lascarských tímov (a niekedy aj u afrických tímov).
• Gejši bežne neposkytovali klientom intímne služby, pretože to bola nová oblasť kurtizán.
• Tieto dievčatá neboli prostitútky ani manželky.
• Zdôraznil som, čo všetko je zahrnuté v každom zážitku, od jedla ponúkaného od vášho hlavného jedla až po nápojové ceremónie so živými vystúpeniami.

Iwasaki vysvetľovala svoju skúsenosť s promóciou, aby získala gejšské vzdelanie pre identitu mizuage. Rozprávala o svojom pocite počas série oficiálnych prejavov na oslavu promócie, ako napríklad prejav s darmi pre gejšské rodiny a dôležitých patrónov a sériu štyroch ďalších účesov pred promóciou. Pre kamuro, ktorá už dávno stratila panenstvo, patrónka musela zaplatiť za právo byť hlavnou zákazníčkou nového oiranu; pre maiko, ktorá absolvovala mizuage, sa konalo množstvo obradov a podujatí, ktoré sa konali počas promócie, ako aj symbolické zmeny účesu a certifikované návštevy mecenášov. Gejša, geiko a maiko majú podobné štýly – kimono, make-up a účesy – takže je ťažké ich od seba odlišovať. Po druhej svetovej vojne sa niektorí kaderníci, ktorí v minulosti slúžili novej karyūkai nule, rozšírili, čo viedlo k novej prestavbe účesov na gejše a maiko. Keďže profesia od základov gejš existuje už odvtedy, edikty o oblečení vylúčili gejše z nosenia nových dramatických účesov kurtizán, čo spôsobilo jemné rysy všetkých gejských účesov. V 17. storočí sa objavil nový účes shimada, ktorý sa stal základom účesov, ktoré nosili gejše a maiko.

Takéto praktiky boli uprednostňované v menej známych gejšských štvrtiach, pričom najmä onsenové mestá sú známe pre tzv. „dvojnásobne vstupujúce“ gejše (termín, ktorý označuje, že jedna gejšou je zaradená medzi druhú a druhú ako prostitútka). Bývalá gejša Sayo Masuda, založená v roku 1956, písala o svojich skúsenostiach v onsenovom meste Suwa v prefektúre Nagano, kde sa snažila predávať svoje panenstvo mnohokrát s matkou mimo svojej okije. Hoci zákon technicky upravoval rozdiel medzi gejšou a bežnými prostitútkami, https://goldbett.org/sk/bonus/ niektoré gejše sa stále venovali prostitúcii. Vládne orgány však udržiavali riadny rozdiel medzi jednotlivými odbormi a tvrdili, že jedno gejšo by sa nemalo zamieňať s inými prostitútkami. Nové zmeny v zákonoch spôsobili konflikty týkajúce sa neistého rozlišovania medzi odbormi, pričom niektoré autority tvrdili, že jedny prostitútky a gejše vykonávali aj iné povolania v rovnakom odbore a že nie je žiadny rozdiel v tom, či všetky prostitútky nazývame „gejša“. V roku 1872, po najnovšej reštaurácii Meidži, nová vláda schválila zákon oslobodzujúci „prostitútky (šógi) a gejše (geigi)“, čím nejednoznačne spojil obe disciplíny.

• Naučiť sa cítiť sa v spoločnosti gejš dnes pomáha skupine vybrať si dizajn, prostredie a rozpočet, ktoré im najviac vyhovujú.
• Mnohí začali spočiatku hľadať posilnenie vďaka svojim skúsenostiam, namiesto toho, aby len využívali tradičné sexuálne príležitosti.
• Pokiaľ ide o schopnosti, úplne noví kamuro, oiran (ktorí sú jednoducho hercami v sprievode) a tayū (tí, ktorých nová časť je kariéra), nevykonávajú sexuálnu prácu ako súčasť „absolvovania“ učňovskej prípravy.
• Keď nadšená učeňka získa celú gejšu, ženský typ kimona sa zmení z kimona s dlhým rukávom na kimono s dlhým rukávom, potom na kimono s krátkym rukávom alebo na kimono rovnakej veľkosti, ktoré nosí len žena, ktorá nosí pekné kimono; nemusí nosiť kimono s voľnou sukňou na hostinu a môže sa rozhodnúť, že si nikdy nenasadí bielu kozmetiku a parochňu, kým nestarne.
• Gejše stále obývajú tradičné okija (gejské domácnosti), či už v tomto období sa ich znalosť začína po celej ich existencii (až pred 15 rokmi).

Úplne nová postava pomáha zabávať návštevníkov, no nemali povolený priamy kontakt s novým prostredím (vôbec), pretože oiran sa obával, že ukradnú zákazníkov. Plánovanie prostredníctvom spoľahlivého miestneho agenta – napríklad Edo Kagura – umožňuje ľuďom na prvom rande, ako aj ľuďom zo zahraničia, získať prístup k legitímnym ryotei a zážitkom z ochaya bez potreby osobného kontaktu. Pre hlbšie využitie popoludnia ponúkajú mnohé štúdiá kimono a zažijete premenu v štýle maiko s elitnými účesmi, make-upom a fotením – príjemná spomienka, aj keď nie je zapojená žiadna skutočná gejša.

Žiadna hostina ryotei nie je kompletná bez ozashiki asobi – štandardnej hry na popíjanie, ktorá vám pomôže zmeniť formálne jedlo na skvelý živý večer plný smiechu. Staroveké ryotei a kjótske ochasy tradične fungujú podľa modelu ichigen-san okotowari – doslova „ľudia, ktorí sem prišli prvýkrát, žiadne ďakujem“. Nebolo to snobstvo; bola to ekonomická situácia. Jednotlivé čajovne a ochasy v Kjóte nestoja od 800 do 100 dolárov na osobu (približne 120 000 – 170 100 000 ¥, môžete si dať len nápoje a hry, pričom sa vynechávajú jedlá z viacerých smerov, poplatky za preklad alebo gejši), v závislosti od veľkosti kategórie. Pre prieskum sa podobne usporiadaná osobná večera kaiseki v Kagurazaka – určite s jedným hangyoku (učňom) a niekým hráčom na shamisen – predáva návštevníkom z celého sveta za cenu až 790 dolárov (približne 219 000 ¥) na osobu za dvojhodinový večer. Táto príručka je zameraná na dve lákadlá, na ktoré sa návštevníci najčastejšie pýtajú – a ktoré vám možno najčastejšie hovoria – a osobnú hostinu ryotei.

Vo všeobecnosti je mizuage pre maiko všeobecná zmena účesu, ktorá symbolizuje druhý krok čerstvej ženy k tomu, aby sa stala vynikajúcou gejšou. Predtým, ako sa učňovne stanú maiko, absolvujú okiju ako šikomi – v podstate stážistky, ktoré sa učia všetky potrebné skúsenosti, aby sa stali maiko, a zároveň sa oboznámia s požiadavkami domu a naučia sa, ako žiť so sestrami gejšami v karyūkai. Či už gejša nosí účes a má vynikajúcu parochňu, vždy ju upraví podľa jej tváre dobrý stylista parochní.

Kde sa konajú podujatia create geiko food a kto sa ich môže zúčastniť?

Ak ste v Kjóte, ktoré má históriu tradičného japonského zážitku, aj v Tokiu je veľa príležitostí vidieť gejše.

V roku 1947 Purple Order Zero. 9 penalizoval ľudí za to, že vlastnia atraktívne ženy, aby sa správali ako prostitútky, ale samotná prostitúcia zostala na uzde. SCAP zrušila nový registrovaný program prostitúcie (vrátane RAA) v roku 1946, čo spustilo nový systém s názvom Red Side (赤線, akasen), ktorý v rámci registrovaných nočných podnikov ponúkal sexuálne služby pod zámienkou bežného pubu alebo bistra. V roku 1505 sa syfilis objavil v Japonsku, pravdepodobne kvôli japonským prostitútkam, ktoré sa milovali s čínskymi námorníkmi. Podľa neho boli zajaté mladé japonské ženy a dievčatá, ktoré boli niekedy využívané ako sexuálne otrokyne na lodiach alebo prepravované do Macaa alebo iných portugalských kolónií v juhovýchodnej Číne, južnej Amerike a Ázii, kde sa od začiatku 17. storočia nachádza štvrť japonských otrokov a obchodníkov v Goa.

Žena, ktorá sa snaží stať vynikajúcou gejšou, musí najprv absolvovať učňovský kurz, kde sa naučí veľa vecí potrebných pre novú úlohu. Gejše, ktoré pôsobia ako kultúrne ambasádorky, dodržiavajú kjótsky životný štýl vďaka stelesneniu pôvabu, elegancie a starostlivej dekorácie a temperamentu. Gejše majú vzácnu príležitosť zoznámiť sa s japonskou históriou a životom, čo im umožňuje nahliadnuť do zložitej ríše gejší a ich výhod pre japonský svet.